Žiarovky a tlejivky
Žiarovka a tlejivka patria ku konvenčným zdrojom svetelného žiarenia. Predstavujú jedny z najstarších zdrojov svetla v elektrotechnike a elektronike.
Žiarovka funguje na báze rozžeraveného odporového vlákna, ktoré je umiestnené v sklenenej banke s vákuom alebo plynom. Banka žiarovky je podľa typu použitia osadená príslušným typom pätice, alebo sú z banky ponechané len vývody. Žiarovky sa vyhotovujú v rôznych veľkostiach, s rôznym výkonom a rôznym pracovným napätím.
Tlejivka je konštrukčne podobná žiarovke s tým rozdielom, že odporové vlákno je nahradené dvoma elektródami, medzi ktorými vzniká výboj, a banka tlejivky je naplnená plynom, ako je neón, argón, xenón a podobne. Po pripojení jednosmerného prúdu k tlejivke žiari elektróda pripojená na záporný pól. Ak tlejivku pripojíme k striedavému prúdu, žiaria striedavo obe elektródy – každú polperiódu tá, ktorá má momentálne záporný potenciál. Na pohľad sa však zdá, že žiaria obe elektródy.
Žiarovky a tlejivky našli svoje uplatnenie ako zdroje svetla vo všetkých odvetviach, ako indikačné prvky prístrojov a podobne. Dnes sú však už nahrádzané LED diódami, pre svoju vysokú spotrebu energie a množstvo odpadového tepla, ktoré produkujú.